reklama

Cynik

Bol som na pohrebe. Vôbec sa mi tam nechcelo ísť, lebo som mal dosť roboty. Nakoniec som sa tam nejako došmatlal a spomenul som si že mám niesť truhlu, zomrel totiž sused.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Mal vraj 61 rokov, nevyzeral na to, mal cukrovku a naposledy som ho videl asi 2 dni pred smrťou - pomáhal som ho vyniesť do sanitky. Chudák sa nemohol ani hýbať, neviem čo mu bolo, síce bývam zvedavý ale sa moc nevypytujem pokiaľ sú to citlivé záležitosti. Takže ani neviem na čo umrel. Ináč to bol tichý človek, málokedy som ho vídal a ani sa nepamätám, že by sme sa niekedy zhovárali, akurát sme sa tak možno zopár krát pozdravili.

Ale nechcel som písať o ňom, ako správny egocentrik idem písať o sebe. Ešte pred pohrebom som zistil, že som hnusne odporný cynik. Keď mi mama povedala, že umrel sused, s úškrnom som šiel za bratom, s ktorým sme toho suseda dva dni pred smrťou vynášali z domu do sanitky a hovorím, že sme niesli prakticky už mŕtvolu. Akože, on ešte žil, aj bol pri vedomí, ale čo tam už záleží na nejakých tých dvoch dňoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na pohrebe sa mi strašne chcelo smiať. Vôbec neviem prečo. Momentálne si to nepamätám. Asi to bude mojim vrodeným (alebo vypestovaným?) cynizmom.
Prečo by som mal smútiť za susedom, ktorého som ani poriadne nepoznal, viac, ako za nejakými ľuďmi, ktorých zavraždili napríklad v Iraku pri bombovom útoku? Asi to bude médiami, ktoré neustále masírujú naše vedomie neustálymi správami o vraždách po celom svete a tým tupia našu citlivosť voči takýmto závažným otázkam. Takmer už ani nie som rozhorčený pri správe v novinách alebo v televízii o nejakej vražde, či už jednotlivca alebo viacerých. Možno si akurát zanadávam na vrahov, alebo sprostých Arabov či moslimov. Vôbec mi nie je ľúto za ich obeťami, až mi je čudné. Je mi to jedno. Neviem či to tak pociťujemlen ja, ale som sám sebou znepokojený. Možno je to iba moja úchylka alebo choroba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale aj tak som zvedavý, či vôbec bude za mnou ešte niekto plakať, alebo vyrastie nová generácia cynikov ako som ja. Najlepšie asi bude pri umieraní sa rehotať všetkým do ksichtu, aby za mnou nemali prečo smútiť.

Ján Hajduch

Ján Hajduch

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chce sa naučiť písať aj pozitívne. Zatiaľ mu to nejak nevychádza... Zoznam autorových rubrík:  VedomieBezvedomiePozitívnoFotoDo osieho hniezdaNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu