reklama

O zuboch a o inom

Dnes bol haluzný deň. Haluzný spôsobom, ktorý nie celkom chápem, ale v mojom vnímaní bol haluzný. Hneď ráno som bol u zubára na každoročnej prehliadke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Zuby

 Keďže viem že stav môjho chrupu je katastrofálny, väčší strach som mal z toho čo povie , ako ztoho čo spraví. Našťastie toho moc nepovedal, ani nespravil, iba nejakým pre mňa neznámym slovom pomenoval koreň polámaného zubu, ktorý tam mám. Povedal že to bude musieť ísť von a ja som mu šikovne naznačil, že ma to vôbec nebolieva a ešte to vydrží. Ešte aby mi ho tak ťahal von. Na každý zubársky zákrok sa vždy musím aspoň mesiac psychicky pripravovať. Pokiaľ nie som bolestivý. Vtedy mi je to jedno, lebo bolesť ako bolesť.
Pravdupovediac ma u neho ešte nikdy nič nebolelo, je to naozaj vynikajúci zubár. Ale ja mám strach aj tak. Nie som u neho dlho a stav môjho chrupu zodpovedá strachu pred predchádzajúcimi zubármi, ktorých som mal. Napríklad sa mi stalo, že som sa zubárky náhodou opýtal, ako sa má jej dcéra ešte pred tým ako mi trhala zub. Keby som sa jej to opýtal až potom, bolo by všetko v pohode. Išla mi dať umŕtvenie a po desiatich minútach prepichovania ďasien a šialenej bolesti mi s diabolským úškrnom zvestovala:
"Ja mám asi upchatú ihlu, alebo sa zohla!"
Po výmene ihly nasledovala nová tortúra a mne už bolo jedno, či umŕtvenie funguje alebo nie, lebo keď mi ten zub konečne vytrhla, mal som tak dopichané ďasná, že už som zub necítil.
S ďaľším diabolským úškrnom zahodila zub do smetného koša, napriek tomu, že som si ho chcel nechať na pamiatku a opýtala sa čo som mal s jej dcérou. Po mojom vysvetlení, že to bola moja spolužiačka, trošku skrotla a ja som k nej už v živote nešiel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nasledujúca zubárka bola celkom fajn, len mala veľmi nepríjemne zavýjajúcu vŕtačku. Keď mi vŕtala zuby, bol jej vrták zbytočný, pretože kdekoľvek zamierila zdroj toho odporného zvuku, zuby sa sypali samé. K nej som tiež dlhú dobu nechodil. Ináč to bola stará milá pani a bolo mi jej ľúto, ale keď môže mať človek zubára takmer zadarmo, prečo by za neho platil.

K terajšiemu zubárovi, napriek tomu, že som sním spokojý, tiež často nechodievam. Či už je to zo zvyku, alebo sa snažím dať mu čo najmenej príležitostí aby ma sklamal, neviem.

Ale tento deň nebol iba o zuboch. Keďže kandidujem v jednej nemenovanej obci za poslanca do obecného zastupiteľstva, ako najmladší z kandidátov našej strany a najzbehlejší v tvorbe volebných letákov som dostal za úlohu vytvoriť sadu letákov pre každý volebný obvod. Úplne jednoduché, čiernobiele. Babral som sa s tým asi pol dňa a večer som utekal za predsedom. Letáky boli v poriadku, len bol problém s tým, kde ich vytlačiť. Peňazí moc nieto a na zakázku do tlačiarne je to málo. A ja by som ich mal tlačiť sam? Čo som blbý? Ako najmladší klandidát na poslanca absolútne nemám šancu byť zvolený. A okrem toho som tam iba symbolicky a budem rád, keď ma nezvolia.
Už z čias, keď som robil krajského volebného manažéra nemenovanej strany som zistil, že politika nie je pre jednoduchých priamočiarych ľudí, ktorí "čo na srdci, to na jazyku". V politike musia ľudia dokázať manévrovať a lavírovať zo strany na stranu, a nikdy sa priamo nevyjadriť k nepríjemnej alebo citlivej téme. Inak nemá politik úspech. A najlepšie keď vie počúvať a potom rozpráva, čo chcú voliči počuť.
Tak sme išli teda za ďaľším z kandidátov, ktorý má možnosť zopár letákov vytlačiť. (Ináč tiež nechápem názov leták, keď sa to aj tak dáva do schránok - skôr by som to označil predvolebný papierový spam)
Okrem toho som sa dnes stal cestným pirátom. Keď som išiel za predsedom, rýchlosť som nejak extrémne neprekračoval, ale potom mi zavolal otec, že mám ísť do susednej dediny pomôcť niečo naložiť. To niečo boli dosť veľké dvere aj s drevennou stenou, ktorá z dotyčného auta TAZ 1203 trčala asi meter a pol. Iným problémom bolo, že v batožinovom priestore 1203 bola umiestnená bandaska z benzínom, z ktorá bola hadičkou prepojená do motora a suplovala nádrž. Nádrž bola totiž dieravá ako sito na halušky. Tak som musel ísť za 1203-kou v bezpečnej vzdialenosti a dávať pozor, či niečo nevypadlo. Keďže bola tma a začalo pršať, tá bezpečná vzdialenosť sa razom scvrkla na niekoľko metrov, čo sa ešte dalo zvládnuť. S Čím som ale nepočítal, bol impulzívny vodič, ktorý dopravné predpisy buď nepoznal, alebo si myslel že pre neho neplatia. Tak sa stalo, že cez 40-tku som išiel asi 80 km/h, čo by sa určitej časti našej spoločnosti, oblečenej v uniformách a slangovo nazývanej fízli asi nepáčilo. Obavy však zahnala spomienka na jazdu s tým istým autom a tým istým vodičom, keď nás ani raz nezastavila žiadna hliadka, pričom sme cez obec išli niekoľkokrát vyše sto (čo je na 1203 celkom dobrý výkon). Tak som si povedal, že keď má on šťastie, budem mať aj ja a držal som sa ho ako kliešť. Domov sme šťastlivo došli a bol som šťastný že si budem môcť zase vychutnávať pokojnú predpisovú jazdu.

Ján Hajduch

Ján Hajduch

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chce sa naučiť písať aj pozitívne. Zatiaľ mu to nejak nevychádza... Zoznam autorových rubrík:  VedomieBezvedomiePozitívnoFotoDo osieho hniezdaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu